Paraša Lech Lecha Daily study, 1. porcia
12:1-12:13

1.
‎וַיֹּאמֶר יְהוָה אֶל־אַבְרָם לֶךְ־לְךָ מֵאַרְצְךָ וּמִמּוֹלַדְתְּךָ וּמִבֵּית אָבִיךָ אֶל־הָאָרֶץ אֲשֶׁר אַרְאֶךָּ׃

A riekol Hospodin Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho rodiska a z domu svojho otca do zeme, ktorú ti ukážem.“

Komentáre:
 • Rashi: „Lech Lecha“ – doslova „Choď pre seba“ – pre svoje dobro a svoje naplnenie. Každý krok v poslušnosti Bohu zvyšuje jeho zásluhu.
 • Chatam Sofer: Tóra tu začína novú etapu – od viery zdedenej po Noachovi k osobnému vzťahu s Bohom.
 • Netziv: Boh neudal cieľ, aby Avram išiel z viery, nie z informácie.
 • Rebbe (Lubavičský): Každý človek má svoj „Lech Lecha“ – moment, keď musí prekročiť hranice pohodlia, aby našiel svoj Boží účel.

2.
‎וְאֶעֶשְׂךָ לְגוֹי גָּדוֹל וַאֲבָרֶכְךָ וַאֲגַדְּלָה שְׁמֶךָ וֶהְיֵה בְּרָכָה׃

„Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, zvelebím tvoje meno a budeš požehnaním.“

Komentáre:
 • Rashi: „Veľký národ“ – v Erec Jisrael; „požehnám ťa“ – v majetku; „zvelebím tvoje meno“ – v cti.
 • Rabbi Sacks: Boh tu prvýkrát sľubuje, že jednotlivec bude zdrojom požehnania pre všetky národy – koncept „morálnej misie“.
 • Chatam Sofer: Skutočná veľkosť človeka je v tom, že sa stane požehnaním pre iných.

3.
‎וַאֲבָרְכָה מְבָרְכֶיךָ וּמְקַלֶּלְךָ אָאֹר וְנִבְרְכוּ בְךָ כֹּל מִשְׁפְּחֹת הָאֲדָמָה׃

„Požehnám tých, čo ťa žehnajú, a toho, kto ťa zlorečí, preklajem. A v tebe budú požehnané všetky rody zeme.“

Komentáre:
 • Rashi: Boh sľubuje osobnú ochranu – kto sa postaví proti tebe, postaví sa proti Mne.
 • Netziv: Abrahamov život sa stane kritériom morálnej skúšky ľudstva.
 • Rebbe: Židovský národ má byť „kanálom požehnania“ pre svet – nie mocou, ale svätosťou.

4.
‎וַיֵּלֶךְ אַבְרָם כַּאֲשֶׁר דִּבֶּר אֵלָיו יְהוָה וַיֵּלֶךְ אִתּוֹ לוֹט וְאַבְרָם בֶּן־חָמֵשׁ שָׁנִים וְשִׁבְעִים שָׁנָה בְּצֵאתוֹ מֵחָרָן׃

A Abram išiel, ako mu povedal Hospodin, a Lot šiel s ním. Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Charanu.

Komentáre:
 • Rashi: Abram neváhal, hoci nevedel kam – dôkaz dokonalej dôvery.
 • Ramban: V tejto poslušnosti začína dejiny Izraela – nie náhodou, ale vedomým rozhodnutím viery.

5.–6. verš
Vzal so sebou Sáraj, svoju ženu, a Lota, syna svojho brata, všetko, čo mali, a duše, ktoré získali v Charane, a vydali sa do Kanaánu. A prišli do zeme Kanaán. Prešiel krajinou až k miestu Šechem, k dubom More.

Komentáre:
 • Rashi: „Duše, ktoré získali“ – ľudia, ktorých priviedol k viere v B-ha; Avram – mužov, Sáraj – ženy.
 • Netziv: Šechem – miesto budúceho požehnania aj skúšky (tu budú neskôr žehnaní a kliati).

7. verš

‎וַיֵּרָא יְהוָה אֶל־אַבְרָם וַיֹּאמֶר לְזַרְעֲךָ אֶתֵּן אֶת־הָאָרֶץ הַזֹּאת וַיִּבֶן שָׁם מִזְבֵּחַ לַיהוָה הַנִּרְאֶה אֵלָיו׃

A Hospodin sa zjavil Abramovi a povedal: „Tvojmu potomstvu dám túto zem.“ A tam postavil oltár Hospodinovi, ktorý sa mu zjavil.

Komentáre:
 • Rashi: Tu dostáva prvé zasľúbenie o Erec Jisrael.
 • Ramban: Hoci ešte nemal potomstvo, veril, že slovo B-ha je večné.
 • Rebbe: Zasľúbenie zeme pred narodením Izáka ukazuje, že vlastníctvo zeme Izraela je duchovné – založené na zmluve, nie na biológii.

8.–9. verš
Odtiaľ sa presunul k vrchu východne od Bét-Elu, rozložil stan – Bét-El na západe, Aj na východe – a tam postavil oltár Hospodinovi a vzýval meno Hospodinovo. Potom putoval ďalej na juh.

Komentáre:
 • Rashi: Oltár – modlitba a verejné hlásanie B-ha; Avram šíri vieru.
 • Netziv: „Na juh“ – smerom k Negevu – symbol hľadania tepla a svetla.

10.–13. verš
V krajine nastal hlad, a Abram zostúpil do Egypta, aby tam pobudol, lebo hlad bol veľký. Keď sa blížil k Egyptu, povedal Sáraj: „Poznám, že si krásna žena; ak ťa uvidia Egypťania, povedia: to je jeho žena – a mňa zabijú, teba nechajú žiť. Povedz teda, že si moja sestra, aby mi pre teba bolo dobre a aby moja duša bola zachránená.“

Komentáre:
 • Rashi: Abram sa bál nie z nedostatku viery, ale z rešpektu k realite – Egypt bol plný nemorálnosti.
 • Ramban: Tóra neskôr pripomína túto epizódu ako skúšku; Abram obstál, hoci konal v neistote.
 • Rebbe: Každý zostup („vstúpil do Egypta“) je v Tóre len prípravou na vyšší vzostup – tak ako aj Izrael neskôr v exile.

Každé „Lech Lecha“ je osobný odkaz. Boh nás volá, aby sme opustili komfort a šli za Jeho víziou. Viera znamená vykročiť bez mapy, len s dôverou, že nás vedie Láska HaŠema.

 Midraš

Keď Boh povedal Avramovi „Choď pre seba“, pýtal sa:
„Ako budem vedieť, kam idem?“
Boh odpovedal: „Tam, kde sa staneš sebou.“
(Midraš Tanchuma, Lech Lecha 3)

Paraša Lech Lecha Daily Study
Bereshit 12:14 – 13:4

12:14

„Keď Abram prišiel do Egypta, Egypťania videli, že žena je veľmi krásna.“

Rashi: Egypťania boli známi svojou zmyselnosťou, preto keď videli Saru, jej krása ich ohromila, ešte aj anjeli ju chválili (Midraš).
Netziv: Krása Sary nebola len telesná, bola to duchovná žiara, ktorá v zkazenej krajine pôsobila ako svetlo.

12:15
„Keď ju uvideli faraónovi úradníci, vychválili ju pred faraónom, a žena bola vzatá do faraónovho domu.“

Rashi: Saru odviedli do paláca, nie preto, že by Abram klamal, ale aby ju chránil, keďže inak by ho zabili.
Chatam Sofer: Skúška viery, Abram musel dôverovať, že Boh nedovolí, aby bola poškvrnená, aj keď situácia bola beznádejná.
Rabbi Sacks: Viera nie je útek od reality, ale rozhodnutie, že aj uprostred chaosu existuje zmysel a Boží plán.

12:16
„Abramovi sa však dobre vodilo kvôli nej: dostal ovce, dobytok, osly, sluhov, slúžky, oslice a ťavy.“

Rashi: Boh zariadil, že aj z tejto skúšky vznikne požehnanie, Abram získal bohatstvo, ktoré neskôr použil na dobro.
Netziv: To bohatstvo bolo skúškou, aby sa ukázalo, či jeho srdce zostane pokorné.
Rebbe: Skutočné bohatstvo prichádza, keď človek zostane verný svojmu poslaniu aj v exile.

12:17
„Ale Hospodin ranil faraóna i jeho dom veľkými ranami kvôli Sarai, manželke Abramovej.“

Rashi: Faraón pochopil, že rany sú nadprirodzené, Boh sa postavil za spravodlivosť.
Chatam Sofer: Ten, kto sa dotkne spravodlivého, dotýka sa samotného Božieho plánu.
Rebbe: Každý, kto sa pokúsi zasahovať do posvätného manželstva, zistí, že Boh sám bráni čistotu.

12:18–20

„Prečo si mi nepovedal, že je to tvoja žena?… Teraz si vezmi svoju ženu a choď!“

Rashi: Faraón cítil vinu a hanbu , pohan sa zachoval morálnejšie než mnohí, ktorí poznajú Tóru.
Netziv: Niekedy Boh dopustí, aby nás napomenul aj človek mimo Izraela, aby sme sa poučili o morálke.
Rabbi Sacks: Tóra učí, že pravda a morálka sú univerzálne hodnoty  a že Izrael má byť ich nositeľom, nie výnimkou.

13:1–2

„Abram teda odišiel z Egypta… bol veľmi bohatý na dobytok, striebro i zlato.“

Rashi: Abram sa vrátil na miesto, kde predtým býval – to znamená, že sa nezmenil pýchou ani bohatstvom.
Chatam Sofer: Bohatstvo má zmysel len vtedy, ak sa človek vracia k oltáru , k modlitbe a vďake.
Rebbe: Duchovný rast znamená, že aj keď sa človek stane bohatým, zostane „Abramom“ , pokorným sluhom Boha.

13:3–4
„Na miesto oltára, ktorý tam predtým postavil. Tam vzýval Abram meno Hospodinovo.“

Rashi: Abram znovu postavil oltár , ďakoval za záchranu a učil ostatných poznať Boha.
Netziv: „Vzýval meno Hospodina“ znamená, že šíril poznanie Boha medzi ľuďmi, misia Izraela sa začína tu.
Rabbi Sacks: Skutočný návrat nie je len únik z Egypta, ale návrat k zmyslu, ktorý dáva Boh.
Rebbe: Každý návrat z exilu má viesť k vyššiemu duchovnému miestu než predtým.

Abram sa učí, že viera sa neprejavuje len v modlitbe, ale aj v skúškach, v exile a v bohatstve. Každá kríza, do ktorej Boh človeka uvedie, je pozvánkou ukázať dôveru, nie strach. Boh neopúšťa tých, ktorí idú cestou Lech Lecha – „choď pre seba“, teda k svojmu pravému poslaniu.

10 skúšok Avrama/Avraháma

1. Skúška: Oheň v Ur Kasdím – „Viera proti svetu“

(hebr. אור כשדים – Ur Kasdím)

Midraš:

„A povedal Nimrod: ‚Klaňaj sa ohňu!‘
Avram odpovedal: ‚Klaniam sa len Stvoriteľovi ohňa.‘
Hodili ho do ohnivej pece — a vyšiel z nej živý.“
(Midraš Bereshit Raba 38:13)

Komentáre:

• Rashi: Boh Avrama „skúšal, aby jeho viera vyšla najavo“ — ako zlato, ktoré sa čistí ohňom.

• Ramban: Skúška nie je pre Boha, ale pre človeka – aby sa jeho potenciál premenil na skutok.

• Chatam Sofer: Najťažšie nebolo byť v ohni, ale byť sám proti celému svetu.

• Netziv: Avram sa nebál smrti, pretože pochopil, že pravda stojí nad mocou.

• Rebbe z Lubavitchu: Avram nebol rebel, ale prvý, kto miloval Boha viac ako vlastný život.

• Rabbi Jonathan Sacks: Avrahamova viera nebola slepá – bola morálnym protestom proti tyranii.

• Avram stál sám proti prúdu, keď hovoril pravdu, konal čestne, odmietal kompromis so zlom.

• Skutočná viera začína tam, kde končí pohodlie.

• Svet sa môže smiať, ale pravda sa nebojí ani ohňa.

2. Skúška: Lech Lecha – Odchod do neznáma

(לֶךְ־לְךָ – „Choď pre seba, choď k sebe“)

Verš:

„A povedal Hospodin Abramovi:
‘Lech lecha — odíď zo svojej krajiny, od svojho rodu a z domu svojho otca,
do krajiny, ktorú ti ukážem.’“
(Bereshit / 1. Mojžišova 12:1)

Komentáre rabínov a midraš:
 • Rashi: Boh mu nepovedal cieľ, aby každý krok bol postavený na čistej viere, nie na odmenách.
 • Ramban: Avram neodišiel zo strachu, ale z túžby rásť – išiel „za Božím hlasom, ktorý prebýval v jeho vnútri“.
 • Chatam Sofer: Najväčšia skúška nie je odísť z krajiny, ale rozlúčiť sa s vlastným minulým ja.
 • Netziv: „Lech lecha“ znamená doslova „choď pre seba“ – Boh mu hovorí, že každé opustenie starého je vlastne dar pre dušu.
 • Rebbe z Lubavitchu: Každý človek má v živote „Lech Lecha“ chvíľu, keď musí opustiť známe, aby objavil, kým ho Boh stvoril byť.
 • Rabbi Jonathan Sacks: Avrahamova cesta z Ur do Kanaánu je prvý moment duchovnej slobody v dejinách – viera ako odvaha povedať „nie“ minulosti a „áno“ budúcnosti.

Posolstvo:
 • „Lech lecha“ - prestaňme žiť podľa očakávania iných.“
 • Odchod z komfortnej zóny nie je strata, ale začiatok identity.
 • Viera nie je útek pred svetom, ale cesta do neho s Božím vedením, aj keď cieľ ešte nevidíme.

3. Skúška: Hlad v Kanaáne – „Keď prichádza nedostatok po prísľube“

(hebr. רעב בארץ – Ra’av ba’Arec)

Verš:

„A nastal hlad v krajine; a Abram zostúpil do Egypta,
aby tam pobudol, lebo hlad v krajine bol veľký.“
(Bereshit / 1. Mojžišova 12:10)

 Midrašové a rabínske komentáre:
 • Rashi: Len čo Avraham vstúpil do zasľúbenej krajiny, čelí hladu — skúška dôvery, nie pochybnosti.
 • Ramban: Boh ho posiela do Egypta, aby tam prešiel predobrazom exilu Izraela – činy otcov sú znamením pre synov (ma’ase avot siman lebanim).
 • Chatam Sofer: Najväčší paradox viery – keď ti Boh sľúbi, že ťa požehná, a namiesto toho príde hlad.
 • Netziv: Boh nechcel, aby Avraham utiekol zo skúšky, ale aby v nej zostal verný; a on to urobil – odišiel do Egypta bez reptania.
 • Rebbe z Lubavitchu: Hlad nie je len fyzický – je to duchovný hlad po Božej prítomnosti, ktorý Avraham dokázal premeniť na rast.
 • Rabbi Jonathan Sacks: Skutočná viera nie je viera v Boha, keď všetko ide dobre, ale keď sa zdá, že sľuby sa oneskorujú.

Posolstvo pre dnešok:
 • Každý z nás má chvíle, keď „príde hlad“ – keď sa zdá, že sľuby stratili zmysel.
 • Boh nás skúša nie tým, čo nám dáva, ale tým, čo nám berie.
 • Avraham nás učí, že krízy viery sú miestom, kde viera dozrieva.
 • Neutekaj z púšte – možno práve tam sa rodí tvoje požehnanie.

ŠTVRTÁ SKÚŠKA AVRAHAMA

 Vezme Sáru do Egypta – a faraón ju unesie.

Bereshit / Genezis 12:11–20):

Keď sa priblížil, aby vošiel do Egypta, povedal svojej žene Sáre: „Hľa, viem, že si žena krásneho vzhľadu…“
Keď Abram prišiel do Egypta, Egypťania uvideli, že žena je veľmi krásna… a žena bola vzatá do faraónovho domu.

Podstata skúšky:

Avraham je cudzincom v krajine bez ochrany. Jeho manželku, Sáru, vezmú do faraónovho háremu.
Napriek tomu Avraham nestratí vieru v Boha, nespochybní Jeho spravodlivosť, ani neupustí zo svojho poslania.

Komentáre:

Rashi:

Sára bola podľa Rashiho „krásna nielen telom, ale aj duchom“.
Avraham sa bál, že ho kvôli nej zabijú. Preto hovorí: „Povedz, že si moja sestra.“
Nie je to lož, ale taktické vyjadrenie pravdy (Sára bola jeho príbuzná).

Faraón koná bez zlého úmyslu – no Boh ho potrestá, aby ukázal, že Avraham je Jeho prorok.

Ramban:

Ramban vidí v tejto epizóde dvojitý test:
 1. Strata Sáry – najbližšej bytosti.
 2. Ticho a dôvera v Boha, bez výčitky alebo vzdoru.
Avraham mohol kričať „Prečo si mi to urobil?“, ale neurobil to.
Toto ticho viery je jadrom skúšky.

Chatam Sofer:

Podľa Chatam Sofera tu Avraham pochopil, že nie je pánom svojho osudu, ale že Božia prozreteľnosť pôsobí aj tam, kde je človek bezmocný.
Boh zasiahol sám, ranami na faraónovom dome.
Tým ukázal, že „vernosť Sáry“ bola Božím dielom, nie len Avrahamovou stratégiou.

Netziv (Ha‘amek Davar):

Netziv zdôrazňuje, že skúška bola aj morálna: Avraham musel vyvážiť pravdu a taktiku, vieru a rozvahu.
Nie vždy sa má človek slepo vystaviť riziku; „aj viera potrebuje rozum“.

Rebbe (Lubavičský Rebbe):

Rebbe učí, že táto skúška predstavuje stretnutie svätosti a nečistoty – Izrael (Avraham a Sára) zostupujú do duchovne znečisteného Egypta.
A práve tam sa začína prvé „vyhnanstvo“ a „vykúpenie“: Boh zasahuje a vyvádza ich z Egypta s úctou a bohatstvom– predobraz budúceho exodu.

Rabbi Jonathan Sacks:

„Toto je skúška dôvery aj cti. Avraham zistí, že byť požehnaný Bohom neznamená vyhnúť sa kríze, ale prejsť ňou so zachovanou dôstojnosťou.“

Záver:

Štvrtá skúška je o stratení kontroly a odovzdaní dôvery Bohu aj v absolútnej bezmocnosti.
Avram sa nesnaží pomstiť, nežiada vysvetlenie — a práve tým prejavuje najvyššiu formu emuná (viery).

PIATA SKÚŠKA AVRAHAMA

Vojna so štyrmi kráľmi a vyslobodenie Lota

Bereshit / Genezis 14:1–24

A v dňoch Amrafela, kráľa Šineáru…
Vzali Lota, Avrahamovho synovca, a jeho majetok a odišli, lebo býval v Sodome.
Avraham ich prenasledoval až po Dan, porazil ich a vrátil všetko – aj Lota, aj jeho majetok.

Podstata skúšky:

Avraham, pokojný pastier, duchovný človek, sa rozhodne riskovať život a mier, aby zachránil Lota, ktorý ho predtým opustil a odišiel do Sodomy.
Ide proti mocným kráľom so svojimi 318 mužmi, bez záruky víťazstva.
Po víťazstve odmieta odmenu od kráľa Sodomy:

„Ani remienok z opánku nevezmem, aby si nepovedal: ja som obohatil Avrama.“ (14:23)

Toto je skúška viery a charakteru – bojovať za pravdu a rodinu, nie pre slávu a bohatstvo.

Komentáre:

Rashi:

Avraham viedol vojnu len preto, aby zachránil Lota – nie z osobnej pomsty či zisku.
Rashi zdôrazňuje zázrak, že s malou skupinou porazil celé armády, Božia pomoc vďaka jeho zásluhe.

Ramban:

Vidí tu skúšku morálne aj duchovne: Avraham vedel, že sa vystavuje smrti, a tým mohol ohroziť aj Božie sľuby o potomstve, no konal podľa svojho svedomia.
To je odvaha viery – konať správne, aj keď to ohrozuje sľub, ktorý ti Boh dal.

Chatam Sofer:

vysvetľuje, že Avraham chápal: „ak Boh chce, aby som mal potomstvo, nezahyniem v boji, ak nie, nech sa stane Jeho vôľa.“
To je bitachon – dôvera bez podmienok.

Netziv (Ha‘amek Davar):

Netziv zdôrazňuje, že Avraham spojil fyzickú odvahu s duchovnou zdržanlivosťou.
Nechcel sa stať „kráľom víťazov“, ale zostať učiteľom monoteizmu.
Preto odmietol bohatstvo, aby ukázal, že slúži Bohu, nie sebe.

Rebbe (Menachem M. Schneerson):

Rebbe učí, že táto skúška ukazuje, ako kedey le’akel ha-olam – Avraham mal „ovplyvniť svet“.
Nešlo o vojnu z nenávisti, ale o premenu reality – ukázať, že aj svetské konanie (vojna, odvaha) môže byť posvätené, keď je vedené z viery.

Rabbi Jonathan Sacks:

„Toto bola skúška vodcovstva. Pravý vodca riskuje vlastné bezpečie pre druhých a neberie odmenu za dobro.
Avraham tu prvýkrát ukazuje, že viera nie je únik zo sveta, ale odvážne vstúpenie do neho.“

MIDRAŠ

Podľa Midrašu Bereshit Rabba 43:3 a Tanchuma Lech Lecha 16, keď sa Avraham postavil proti štyrom kráľom, stal sa zázrak:

„Keď na neho nepriatelia hádzali meče a šípy, tie sa zmenili na prach a piesok a keď Avraham hádzal späť piesok a prach, zmenili sa na šípy a meče, ktoré porážali nepriateľov.“

Midraš nehovorí len o zázraku v boji, ale o princípe duchovnej obrany:
Avraham – muž viery, bráni sa nie silou, ale vierou, a Boh premieňa bezmocnosť (prach) na silu (zbraň).
Zatiaľ čo nepriateľove zbrane sa menia na nič – piesok.