Tento týždeň čítame paršu Vajera. Na konci minulotýždňovej parše sa Avraham vo veku 99 rokov obrezal, čím vytvoril večné puto s B-hom, ktoré je vyryté do jeho tela, po všetky pokolenia.
Na začiatku parše Vajera čítame o tom, ako sa B-h zjavil Avrahamovi. Talmud nám dáva kontext: bolo to tri dni po Abrahámovej obriezke. B-h sa zjavil Abrahámovi, aby splnil micve “bikur cholim,” čo znamená navštevovať chorých.
Práve preto, že Abrahám potreboval odpočinok, aby sa mohol zotaviť, B-h urobil deň mimoriadne horúcim, aby Abraháma nevyrušovali pocestní. Totiž Abrahám vynikal v micve hachnasat orchim – pohostinnosti. Rád poskytoval pocestným jedlo a čokoľvek iné, čo potrebovali. Až tak, že Boží plan, aby Abrahama nevyrušovali pocestní, mal opačný efekt: Abrahám bol skutočne smutný, že nemohol prijať hostí. Preto B-h poslal Abrahámovi troch anjelov, ktorí sa zjavili ako pocestní.
Ako je vysvetlené v Talmude, títo hostia prišli, práve vtedy, keď sa Abrahámovi zjavil sám Boh. A potom sa stalo niečo ohromujúce: Abrahám žiadal B-ha, aby počkal, kým obslúží novoprichádzajúcich hostí. Na základe toho nás rabíni učia, že „prijímať hostí je ešte väčšie ako prijímať tvár Božskej Prítomnosti“.
Tento šabat je 20. deň hebrejského mesiaca Cheshvan. V ten deň v roku 1860 sa narodil rabín Shalom Dovber Schneersohn. Na svoje piate narodeniny navštívil svojho starého otca Tzemacha Tzedeka a rozplakal sa. Vysvetlil, že v chederi sa naučil o tom, ako sa B-h zjavil Abrahámovi. Z toho dôvodu rozplakal: „Prečo sa B-h nezjavuje aj mne?”
Skutočne si môžeme položiť nasledujúcu otázku: Tóra pochádza zo slova hora’a-učenie. O tomto viac, keď ide o udalosti, ktoré sa stali predkom, pretože máme pravidlo, že „udalosti predkov sú znamením pre deti“. Aké osobné životné ponaučenie sa môže každý jeden z nás naučiť od toho, ako Všemohúci B-h, sa zjavil Abrahámovi?!
Odpoveď spočíva v udalostiach parše. Hneď na začiatku B-h, splnil micvu navštevovať chorých. Talmud vysvetľuje verš: “Nasledujte Pána, svojho B-ha… a pridržiavajte sa ho” (5.Mojžisova kniha 13:5). Znamená, že by sme mali napodobňovať Jeho cesty. Tak ako B-h navštevoval chorých, tak by sme mali aj my. Tak ako B-h oblieka nahých, tak by sme mali aj my atď.
Ak sa pozrieme na vyššie uvedené tvrdenie, že „prijímanie hostí je väčšie ako prijímanie tváre Božskej Prítomnosti“, môžeme to posunúť o krok ďalej a pochopiť, že prijímanie hostí a vo všeobecnosti vykonávanie skutkov lásky k druhým, nás robí hodnými zažiť Božie zjavenie!
Vidíme to v postupnosti samotnej parše. Zjavenie B-ha sa stalo Abrahámovi vtedy, keď Abrahám sedel pri otvorení svojho stanu. Toto robil, vysvetľuje komentár Rašiho, pretože dúfal, že hostia prídu. Takže v skutočnosti to bola Abrahámova túžba robiť chesed, skutky láskavosti, ktorá ešte predchádzala zjaveniu B-ha. Z toho vidíme, že ak sa aj my zaoberáme potrebami druhých, môžeme v dôsledku toho zažiť (aspoň na určitej úrovni) zjavenie Božej prítomnosti.
To platí nielen pre materiálne potreby ľudí, ale aj pre ich duchovné potreby. Je naša povinnosť, aby sa naši židovskí bratia a sestry dozvedeli čím viac o vzácnom duchovnom poklade, ktorý je ich dedičstvom: Tóra.
Vidíme to v súčasnom židovskom duchovnom prebudení na pozadí udalostí vo Svätej zemi. Nespočetné množstvo vojakov napríklad žiada, aby nosili cicit, v súlade s Božím prikázaním nosiť odev so štyrmi rohmi so strapcami. Izraelské reštaurácie, ktoré predtým neboli kóšer premenili svoje reštaurácie na kóšer, aby mohli poskytnuť vojakom stravu.
V neposlednom rade si Židia na celom svete berú na seba nové micvot z Tóry ako akt solidarity s celým židovským národom a ako puto k B-hu, aby poslal židovskému národu požehnanie a víťazstvo nad nepriateľmi. V tom istom duchu by mal každý z nás posilňovať svoj záväzok študovať Tóru a plniť prikázania. Dôsledkom toho bude naplnenie výroku Talmudu: „Keď sa židovský národ vráti k B-hu, bude okamžite vykúpený!“.