Tohtotýždňové čítanie Tóry sa začína slovami „Vajigaš elav Jehuda“ — „A Jehuda pristúpil k nemu“, pričom „k nemu“ sa vzťahuje na Jozefa. V zanietenej a hlboko emocionálnej prosbe sa Jehuda obracia na Jozefa, druhého po kráľovi v Egypte, a vysvetľuje, že sa nemôže vrátiť k ich otcovi Jákobovi bez svojho najmladšieho brata Benjamína. Duša ich otca, hovorí, je doslova „zviazaná“ s dušou Benjamína a takúto stratu by neprežil.

Namiesto toho Jehuda ponúka seba samého, aby zostal v Egypte ako otrok namiesto Benjamína. V tom okamihu už Jozef nedokáže ovládnuť svoje emócie a odhaľuje, že je v skutočnosti ich bratom Jozefom, ktorého kedysi predali do egyptského otroctva.

Naši mudrci vysvetľujú, že úvodné slová tejto časti Tóry nesú hlboký historický a filozofický význam. Jehudovo priblíženie sa k Jozefovi je omnoho viac než dramatické stretnutie dvoch jednotlivcov — akokoľvek veľkých. V skutočnosti ide o stretnutie dvoch svetov.

Haftara je vždy tematicky prepojená s týždenným čítaním Tóry. Pozrime sa preto na haftaru k paraši Vajigaš. Prorok Ezechiel — ktorý žil v období zničenia Prvého chrámu (422 pred n. l.) a väčšinu svojho života strávil v babylonskom exile — v nej prorokuje, že na konci dní, keď príde Mašiach, bude celý národ Izraela vládnutý potomkom kráľa Dávida. Prečítajme si z toho:

„A ty, synu človeka, vezmi si jedno drevo a napíš naň: Júdovi a synom Izraelovým, jeho spoločníkom. Potom vezmi druhé drevo a napíš naň: Jozefovi. Drevo Efraimovo a celého domu Izraelovho, jeho spoločníkov. A priblíž si ich jedno k druhému v jedno drevo, aby boli jedno v tvojej ruke. (Ezechiel 37:16-17) A hovor im: Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, ja vezmem synov Izraelových spomedzi národov, kam odišli, a zhromaždím ich zo všetkých strán a dovediem ich do ich zeme. A učiním ich jedným národom v zemi, na vrchoch Izraelových, a jeden kráľ bude im všetkým za kráľa, a nebudú viacej dvoma národmi ani sa už nebudú viacej deliť na dve kráľovstvá, nikdy. (Ezechiel 37:21-22)

Aby sme tejto prorockej vízii správne porozumeli, musíme sa vrátiť k biblickým dejinám. Kráľ Dávid bol korunovaný za kráľa Izraela a po jeho smrti ho nasledoval jeho syn, legendárny kráľ Šalamún. Ku koncu Šalamúnovho života ho Boh varoval, že jeho kráľovstvo mu bude odňaté — odňaté kmeňu Jehuda — a dané niekomu z iných kmeňov Izraela. Po smrti kráľa Šalamúna, približne v deviatom storočí pred n. l., sa jeho syn Rechavám vyhlásil za kráľa. Kmene Izraela — s výnimkou Jehudu a Benjamína — sa však proti nemu vzbúrili a založili samostatné kráľovstvo na severe Zeme Izrael. Za svojho kráľa si zvolili bezbožného Jeroboáma, syna Neváta, z kmeňa Efrajim.

Tak sa národ rozdelil na dve kráľovstvá: južné kráľovstvo so sídlom v Jeruzaleme, vládnuté kráľom z kmeňa Jehuda, a severné kráľovstvo, ktorému vládol kráľ z kmeňa Efrajim. Efrajim bol, samozrejme, synom Jozefa. Tieto dve politické entity priamo zodpovedajú dvom bratom — Jehudovi a Jozefovi.

V tomto svetle nie je stretnutie Jehudu a Jozefa v tohtotýždňovom čítaní Tóry ničím menším než predzvesťou neskoršieho rozkolu v národe Izraela počas obdobia Prvého chrámu po smrti kráľa Šalamúna. Tento rozkol predstavoval najničivejšiu polarizáciu v našich národných dejinách.

Tragicky, severné kráľovstvo bolo zničené dobytím asýrskeho kráľa Šalmanesera v roku 570 pred n. l. Desať kmeňov bolo odvlečených do vyhnanstva a prakticky prestali existovať ako rozpoznateľná populácia. Sú to známe „Desať stratených kmeňov Izraela“. O sto tridsaťštyri rokov neskôr, v roku 422 pred n. l., bol Jeruzalem a Judské kráľovstvo dobyté babylonským panovníkom Nebukadnesarom a Židia boli odvlečení do Babylonu.

V roku 352 pred n. l. bol v Jeruzaleme znovu postavený Svätý chrám a Židia sa vrátili do Zeme Izrael. Ani vtedy však neboli vládnutí kráľom z kmeňa Jehuda. Práve preto je Ezechielovo proroctvo, ktoré čítame tento týždeň, také nesmierne významné. Rozdelenie národa na dve kráľovstvá, uisťuje nás Ezechiel, je iba dočasné. Ešte dôležitejšie však je, že sľub, ktorý Boh dal Dávidovi — že jeho kráľovstvo bude večné — sa napokon naplní.

Príde čas, keď sa celý Izrael znovu zjednotí a bude mu vládnuť jediný kráľ z Dávidovho domu. Toto proroctvo v sebe nesie trojitú útechu. Po prvé, Desať stratených kmeňov sa na konci dní vráti a znovu sa spojí s Jehudom (a Lévim). Po druhé, ak Boh pamätá a vykupuje aj Desať stratených kmeňov, je to samo o sebe zárukou, že nezabudne ani na vykúpenie Jehudu. A po tretie, keď sa po príchode Mašiacha znovu spoja všetky dvanásť kmeňov, Dávidovo kráľovstvo bude úplne obnovené. 

Práve za túto prelomovú chvíľu sa denne modlíme: „Verím s dokonalou vierou v príchod Mašiacha. Aj keď mešká, očakávam ho.“