“Vajechi” je po verše, všetci prítomní hovoria, “Chazak, chazak, venitchazek!”. “Buďte silní, silní a budeme sa navzájom posilňovať.” Minulý týždeň sme čítali “a Izraeliti sa usídlili v Egypte, v kraji Gošen, zaujali ho, rozmnožili sa a veľmi sa rozrástli.” A tento týždeň začíname “a Jákub žil v Egypte ešte sedemnásť rokov. Všetkých dní Jákubovho života bolo stoštyridsaťsedem rokov.”
Parša sa zaoberá hlavne s koncom Jakubovým životom. Je to veľmi emotívne parša, vyvrcholenie všetkých ťažkých skúsenosti, ktoré boli predtým, ale najme, na jednej strane, ten “happy ending”, že posledne 17 rokov Jakubovho života strávil pokojne so svojou celou rodinou, a na druhej strane, rozpaky o tom, že vedeli, že ich pobyt v Egypte, nech je akokoľvek pokojný v súčasnosti, je len začiatok splnenie proroctva k Abrahámovi, že budú tam otroci.
Sme niekoľko krát povedali, že meno parše je meno celej parše a že sa tyká obsahu celej parše. Podľa toho je ťažko pochopiť meno našej parše: Vajechi, - “… a žil” - keďže dominantná časť parše hovorí o tom, aký bol koniec Jakubovho života, a jeho smrť.
Rabíni vysvetľujú, že skutočný pojem života sa vzťahuje na niečo, ktoré nemá žiadne prerušenie. Je to úzke spojene s pojmom pravdy, lebo skutočná pravda sa nemení. Je pozoruhodné, že Tóre nazýva rieku, ktorá prestane tiecť raz za 7 rokov, majim mechazvim: nepravdivé vody. To jedno prerušenie pôsobí, že aj v ten čas, keď tečie, nie je považované za niečo úplne pravdivé a trvanlivé.
Preto hovorí prorok Jeremiáš (10,10): “Ale Pán je Bôh pravdy, je živý Bôh…” Pretože len B-h, ktorý žije večne, je skútočný život a skútočná pravda. Z toho vyplýva, že ak my smrteľníci tiež chceme mať život v skútočnom zmysle slova, musíme sa pridržať B-ha, tak ako hovorí Tóra: “Vy však, ktorí sa pridŕžate Pána, svojho Boha, ste dodnes všetci nažive.” (5.kM 4,4)
Podľa toho, pokiaľ život človeka končí vtedy, keď jeho telo prestane fungovať, znamenalo by to, že jeho život nebol skútočný, ani vtedy, keď bol pri fyzickom živote. Skútočný život, bez prerušenia, ziská vtedy, keď splní obsah veršu: “Vy však, ktorí sa pridŕžate Pána, svojho Boha, ste dodnes všetci nažive.”
O Jakubovi, nájdeme niečo zvláštne. Vo verše, ktorý hovori o tom, že zomrel Jakub, nie tam slovo “zomrel.” Píše Tóra vajigva - “a zanikol”. Hovoria mudrci: “Jakov avinu lo met” - “Jakub náč otec nezomrel. Tak ako jeho potomstvo žije, tak žije aj on.” V skutku, píše Talmud, ze niekto, kto nechal deti, je to akoby nezomrel. Dokonca, hovorí Talmud, že cadikim, spravodliví, sa volajú “chajim” - živí, a potom ako zomreli. Lenže Jakub nebol jediná postava v Tóre, ktorý nechal žijúcich potomkov. Ba ani nebol jediný cadik, jediný spravodlivý!A zas nehovorí o každom spravodlivom, že nezomrel! Len o Jakubovi (plus Možiš a David, čítaj ďalej).
To, že potomstvo niekoho žije, znamená, že aj on žije, platí život len vtedy, keď oni pokračujú je spôsobu života toho prvého.. Keď život deti stelesňuje život toho rodíča. Potom, ich život je vlastne jeho život. A to bol prípad Jakuba. Tento jav kontinuity sa dojemne vyjadruje v scéne tesne pred smrťou Jakuba, podľa vykladú Talmudu (cituje ho Raši). Jakub sa bal, že neboli všetky deti dokonalé vo svojej viere. Na to odpovedali jeho deti: “Šma Jisrael Hašem Elokejnu Hašem Echad!”. - “Tak, akovo tvojom srdci je len jeden B-h, tak, aj v našom srdci je len jeden B-h.
Su ešte ďalšie dve postavy, o ktoré sa hovori, ze nezomreli. Jeden je Mojžiš. Ďalší je kráľ David, o čom svedči text, ktorý sa stal aj obľúbená pesnička: “David melech yisrael chaj vekajam!” - “David kráľ Izraela žije a existuje!” Chatam Sofer to vysvetlil tak: Mudrci nehovoria, že Jakub nezomrel, ale, že Jakub náš otec nezomrel. Jakub, ako otec národa, ktorý nikdy nezanikne, tiež nezomrel. Am jisrael Chaj! Národ Izrael je navždy. Moše zas odovzdal Toru. Tóra je pravda, a pravda je večná. Ako hovorí aforizmus z midrašu (tiež sa stal pesnička!): moše emes vesoraso emes! “Mojžiš je pravda, a jeho Tóra je pravda!” Celý Mojžišov život je Tóra. Tak, ako Tóra je večná, aj Mojžiš je večný.
A Král David žije pretože jeho potomok bude mošiach, pomazaný kráľ Izraelu, keď sa vrátia všetci židia do svätej zeme, a sa postaví tretí chrám. Nikto cudzinec nebude sedieť na jeho tróne, nikto nezdedí jeho slávu. A dokonca Kráľ David Melech žije aj teraz vo viere, ktoru ma každý zid: “S dokonalou vierou verím v príchod mesiáša.” - “ani ma’amin be’emuna shelema beviat hamošiach!”