Chajej Sara

Rabbi Jonathan Sacks / preložil Peter Feldmár

VOLANIE Z BUDÚCNOSTI

Mal 137 rokov. Prežil dve traumatické udalosti týkajúce sa ľudí, ktorí mu boli najdrahší na svete. Prvá sa týkala syna, na ktorého čakal celý život, Izáka. On a Sára už stratili nádej, no Boh obom povedal, že budú mať spolu syna, ktorý bude pokračovateľom zmluvy. Roky plynuli. Sára neotehotnela. Zostarla, no Boh stále trval na tom, že budú mať dieťa.

Nakoniec prišiel. Bolo to dôvodom na radosť. Sára povedala: „Boh mi dal smiech a každý, kto o tom počuje, sa bude so mnou smiať.“ (1. Mojžišova 21:6) Potom prišiel desivý okamih, keď Boh povedal Abrahámovi: „Vezmi svojho syna, svojho jediného, ktorého miluješ… a obetuj ho ako zápalnú obetu.“ (1. Mojžišova 22:2) Abrahám nenamietal, neprotestoval ani neotáľal. Otec a syn cestovali spolu a až na poslednú chvíľu prišiel z neba príkaz: „Zastav!“ Ako môže otec, a ešte menej syn, prežiť takú traumu?

Potom prišiel smútok. Sára, Abrahámova milovaná manželka, zomrela. Bola jeho stálou spoločníčkou, sprevádzala ho na ceste, keď opustili všetko, čo poznali; ich krajinu, rodisko a rodiny. Dvakrát mu zachránila život tým, že predstierala, že je jeho sestra.

Čo robí 137-ročný muž – Tóra ho nazýva „starý a pokročilý v rokoch“ (1. Mojžišova 24:1) – po takejto traume a strate? Nebolo by prekvapujúce, keby zvyšok dní strávil v smútku a spomienkach. Urobil, čo od neho Boh žiadal. Sotva však mohol povedať, že sa naplnili Božie prísľuby. Sedemkrát mu bolo prisľúbené Kanaánske územie, no keď Sára zomrela, nevlastnil ani kúsok zeme, ani miesto, kde by pochoval svoju manželku. Boh mu prisľúbil mnoho detí, veľký národ, mnohé národy, toľko ako zrna piesku na pobreží a hviezdy na nebi. No mal len jedného syna zmluvy, Izáka, ktorého takmer stratil a ktorý bol stále slobodný vo veku tridsaťsedem rokov. Abrahám mal všetky dôvody na smútok.

Ale neurobil to. V jednej z najpozoruhodnejších pasáží Tóry je jeho smútok opísaný iba piatimi hebrejskými slovami: v angličtine: „Abrahám prišiel smútiť za Sárou a oplakávať ju.“ (1. Mojžišova 23:2) A hneď potom čítame: „A Abrahám vstal zo svojho smútku.“ Od tej chvíle sa pustil do intenzívnej činnosti s dvoma cieľmi: najprv kúpiť kus zeme, kde by mohol pochovať Sáru, a potom nájsť manželku pre svojho syna. Zaujímavé je, že tieto ciele presne zodpovedajú dvom Božím požehnaniam: o pôde a potomkoch. Abrahám nečakal, kým Boh zasiahne. Pochopil jeden z najhlbších princípov judaizmu: že Boh čaká, kým budeme konať my.

Ako Abrahám prekonal traumu a smútok? Ako dokážete prežiť takmer stratu dieťaťa a skutočnú stratu životného partnera a stále mať energiu pokračovať ďalej? Čo dalo Abrahámovi jeho odolnosť, jeho schopnosť prežiť, jeho neporušeného ducha?

Odpoveď som sa naučil od ľudí, ktorí sa stali mojimi mentormi v oblasti morálnej odvahy, konkrétne od preživších holokaustu, ktorých som mal tú česť spoznať. Premýšľal som, ako dokázali pokračovať, keď vedeli, čo vedeli, a videli, čo videli? Vieme, že britskí a americkí vojaci, ktorí oslobodili tábory, nikdy nezabudli na to, čo videli. Podľa novej biografie Nialla Fergusona o Henrym Kissingerovi, ktorý vošiel do táborov ako americký vojak, to, čo videl, zmenilo jeho život. Ak to platilo pre tých, ktorí videli len Bergen-Belsen a iné tábory, o čo viac to muselo platiť pre tých, ktorí tam žili a videli toľkých zomierať. Napriek tomu mali preživší, ktorých som poznal, najväčšiu vôľu žiť. Chcel som pochopiť, ako dokázali pokračovať.

Nakoniec som pochopil. Väčšina z nich nehovorila o minulosti, dokonca ani so svojimi manželmi či deťmi. Namiesto toho sa pustili do budovania nového života v novej krajine. Naučili sa jej jazyk a zvyky. Našli si prácu. Vybudovali si kariéry. Oženili sa a mali deti. Po strate vlastných rodín sa preživší stali rozšírenou rodinou jeden pre druhého. Pozerali sa dopredu, nie dozadu. Najprv budovali budúcnosť. Až potom – niekedy o štyridsať alebo päťdesiat rokov neskôr – začali hovoriť o minulosti. Vtedy rozprávali svoje príbehy, najprv svojim rodinám, potom svetu. Najprv musíte vybudovať budúcnosť. Až potom môžete smútiť za minulosťou.