Nasledujúca esej pochádza z môjho prejavu na podujatí, ktoré sa uskutočnilo 4. novembra 2025 a ktoré zorganizovalo Veľvyslanectvo Štátu Izrael na Slovensku pri príležitosti pripomenutia tragédie zo 7. októbra. - Rabín Baruch Myers
Keď som pripravoval svoje dnešný prejav, zdalo sa mi, ako rabín, úplne vhodné podeliť sa o učenie z Tóry. A ešte vhodnejšie bolo nájsť niečo v týždennom čítaní Tóry, v parše Vajera. A keďže sa toto podujatie koná v Bratislave, určite by bolo veľmi príhodné zdieľať myšlienku od nášho najslávnejšieho rabína Mošeho Sofera, známeho ako Chatam Sofer.
Namiesto toho som však objavil silnú myšlienku v spisoch iného rabína menom Moše: Mošeho Alšicha. A ukázalo sa, že aj to je mimoriadne príhodné, pretože on nežil v Bratislave ani v Európe, ale v Svätej zemi, ktorej lásky dnes vyjadrujeme. A neodišiel tam po druhej svetovej vojne v roku 1948, ale už v 16. storočí, do mesta Cfat (Safed), kde sa stal známym kazateľom a kde v roku 1593 zomrel.
V tohto týždňovom čítaní z Tóry máme známy dialóg medzi Abrahámom a B-hom o zničení miest Sodom a Gomora. Tento dialóg sa odohráva po tom, čo B-h Abrahámovi oznámi, čo sa chystá urobiť. Tesne predtým však Tóra hovorí niečo pozoruhodné: „A Hospodin povedal: Či môžem zatajiť pred Abrahámom to, čo idem urobiť?“
Rabín Alšich kladie veľmi očividnú otázku: Bol teda B-h zvyknutý konzultovať všetky svoje rozhodnutia s Abrahámom? Prečo bolo nemysliteľné zničiť Sodom a Gomoru bez toho, aby o tom najprv informoval Abraháma? Odpoveď leží vo veršoch, ktoré tomu predchádzajú. Anjeli, poverení zničením Sodomy a Gomory, sa najprv objavujú ako Abrahámovi hostia. A ako správny hostiteľ ich Abrahám odprevadil. Potom čítame, že anjeli sa zahľadeli na mestá – „vajaškifu“. Talmud vysvetľuje, že to bol pohľad hnevu a zničenia. A to isto videl aj Abrahám.
Čo by sa stalo, pýta sa rabín Alšich, keby Abrahám následne videl zničenie Sodomy a Gomory? Pochopil by, že jeho nezvyčajní hostia boli v skutočnosti poslovia skazy – „mašchitim“. Abrahám si, ako neskôr vidíme v dialógu, nevedel predstaviť, že by sa v tých mestách nenachádzali aj spravodliví ľudia. Ani nedokázal by si predstaviť, ako neskôr tiež hovorí, že „Sudca celej zeme nebude konať spravodlivo?!“. Prišiel by teda k záveru, že toto utrpenie nepochádza od B-ha, ale od týchto poslov. Že B-h im síce dovolil vykonať trest, no bez rozlíšenia medzi spravodlivými a zlými – čo len B-h dokáže urobiť dokonale.
A práve preto musel B-h Abraháma informovať. Aby ho uistil, že v Sodome a Gomore naozaj neboli spravodliví. Božím cieľom nebol, aby Abrahámovi prezradil to, čo sa stane – ale kto to spôsobí: samotný Všemohúci B-h. Preto kladol rečnickú otázku: "či môžem zatajiť pred Abrahámom to, čo ja idem robíť?“ Hebrejsky sa to dá čítať aj takto: „Či môžem zatajiť pred Abrahámom, že som to Ja, kto toto robí?“ – „ašer ani (ja) ose“.
A potom B-h dáva dôvod: Veď Abrahám bude učiť svoje deti. Podá toto učenie ďalším generáciám. A preto potreboval Abraham byť posilnený s bitachon – úplnej dôvere v B-ha – aby túto vlastnosť dokázal odovzdať všetkým budúcim generáciám Židov.
My, ľud Izraela, potomkovia Abraháma, vidíme a zažívame skazu a bolesť. A sme v pokušení pripísať to náhodným silám skazy. Taký postoj neprináša rast. Ako povedal rabín Jonathan Sacks: „Otázkou nie je, prečo sa zlé veci dejú dobrým ľuďom, ale čo dobrí ľudia robia, keď sa im dejú zlé veci.“
A vtedy nám B-h pripomína: „ašer ani ose“. Nech sa to zdá akokoľvek nepochopiteľné, neexistujú žiadne nezávislé sily. „Nemáme kráľa okrem Teba.“ Táto viera je zapísaná v našej židovskej DNA. Ako inak vysvetliť Izraelčanov trpiacich v najhroznejších podmienkach zajatia, ktorí zároveň na Jom kipur postia, modlia sa zo sidduru, požadujú – a dostanú! – tefilin a potom ich používajú!
Predstavte si slová nedávno oslobodeného rukojemníka, ktorý povedal, že jediné, čo mu z jeho zajatia chýba, je žil každý okamih s B-hom. Nech nás ich žiarivý príklad všetkých inšpiruje.