Vajišlach 5785
Tento týždeň sa Jákob stretáva so svojím bratom Ezávom. Ide tak o duchovnú konfrontáciu medzi svätým a profánnym, ako aj o fyzickú konfrontáciu medzi znepriatelenými bratmi. Predchádzajúcu noc zostáva Jákob sám v tábore a stretáva niekoho v podobe muža, s ktorým zápasí a nakoniec ho porazí. Ako vysvetľuje Raši, nebol to muž, ale anjel. A nebol to hocijaký anjel, ale strážny anjel Ezáva. Inými slovami, bol to duchovný protiklad a sila, ktorá sa fyzicky prejavila vo forme Jákobovho brata Ezáva. Bolo to predzvesťou fyzického stretnutia, ktoré sa malo uskutočniť nasledujúci deň.
Na záver ich zápasu hovorí anjel Jákobovi: „Nebude sa už hovoriť, že tvoje meno je Jákob, ale Izrael, lebo si bojoval s B-hom aj s ľuďmi a zvíťazil si.“ (32,29) Toto premenovanie je potvrdené vo verši (35,10): „Tvoje meno je Jakub. Tvoje meno sa už nebude volať Jakub, ale tvoje meno bude Izrael.“
Jakub nebol prvým z patriarchov, ktorý dostal nové meno. Abram sa stal Abrahámom a Sarai sa stala Sárou. Avšak v prípade Abraháma a Sáry sa ich staré mená úplne prestali používať, až do tej miery, že nám je povedané, že je zakázané oslovovať Abraháma ako Abrama. Prečo teda Tóra naďalej používa obe mená, Jákob a Izrael?
Analyzujme každé meno. Jakub (hebr. Ja'akov) sa skladá z dvoch častí. Prvá je písmeno „jod“, ktoré je prvým a hlavným písmenom B-žieho mena. Druhú časť tvoria tri písmená ajin-kuf-bejt, ktoré tvoria slovo „päta.“ Toto meno zahŕňa úlohu Jakubových detí: priniesť najvyššie úrovne božskosti, symbolizovaným písmenom „jod,“ až do najnižších úrovní fyzického stvorenia, symbolizovaných pätou.
Meno „Izrael“ sa tiež skladá z dvoch častí: prvá „isra,“ čo znamená zápasiť, a druhá „el,“ čo sa vzťahuje na B-hu. Premena materiálneho sveta na božské miesto je len jednou časťou úlohy Žida. Druhá spočíva v transformácii seba samého a dosiahnutí úrovne Božstva. Skutočne sme schopní prekonať úroveň Božstva, čo znamená, že nielen posväcujeme seba, ale tiež dosahujeme pravú jednotu s podstatou Boha.
„Isra“ je tiež príbuzné so slovom „sar,“ čo znamená dôstojník alebo vládca. V tomto zmysle „Israel“ predstavuje niekoho, kto nie je ovplyvnený svetom, ale skôr ho ovplyvňuje z pozície kontroly. Toto je umožnené duchovným postavením duše, ktorá je úplne nad svetskými obmedzeniami.
Stručne povedané, možno povedať, že meno Izrael odkazuje na činnosti Židov v oblasti výslovne svätého. Môže ísť o štúdium Tóry, modlitbu, meditáciu alebo prežívanie šabatu. Na druhej strane, Jakub odkazuje na činnosti Židov vo svetských záležitostiach. Toto je aspekt „nech sú všetky vaše skutky na slávu nebeskú“ a „vo všetkých svojich cestách Ho poznávaj.“ Tento aspekt odhaľuje Božstvo v našich bežných záležitostiach, ktoré nie sú priamo spojené s Božstvom.
Hoci sme prijatím mena Izrael získali nový potenciál pre rast v čisto duchovných sférach, nikdy nestratíme svoju základnú misiu premeniť materiálny svet na príbytok pre Božiu prítomnosť. Preto si aj po prijatí tohto mena stále ponechávame meno Jákob, pretože predstavuje spôsob služby Bohu, ktorý zostáva stále relevantný.