Rozpráva sa vtip o Židovi, ktorý sa presťahoval do Ameriky a nechcel, aby niekto vedel, že je Žid. Dal si zmeniť meno z Goldstein na Smith. O rok neskôr išiel a zmenil si meno zo Smith na Johnson. Jeden z jeho známych mal podozrenie, že Johnson je v skutočnosti Žid. Povedal mu teda: „Niečo mi hovorí, že pôvodne si nebol Johnson. Povedz, zmenil si si meno?“ Odpovedal: „Áno.“ „No dobre, aké bolo tvoje meno predtým, než bolo Johnson?“ A na to odpovedal: „Smith“!

V parši tohto týždňa máme prvú zmenu mena v Tóre: Avram sa stáva Avrahamom. A jeho žena Sarai sa stáva Sara. No nezmenilo sa iba ich meno. Zmenil sa celý ich život. Teraz budú môcť mať deti. Tieto deti sa samozrejme, stanú židovským národom.

Abram hovorí B-hu: „Veď si mi nedal potomka, Hospodin… vyviedol ho von a povedal mu: „Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať,“ a dodal: „Toľko bude tvojho potomstva.“ (1M 15:3,5) Raši to vysvetľuje nasledovne: B-h mu povedal: Opusť svoje astrologické výpočty, v ktorých si videl v konšteláciách, že nie si predurčený mať syna: Abram nebude mať syna, ale Avraham bude mať syna. Sarai neporodí, ale Sara porodí. Dám vám obom iné meno a tým sa zmení aj vaša konštelácia.

Talmud z tohto verša učí, že hoci konštelácie majú vplyv na osudy ľudí, židovský národ, potomkovia Abraháma, nie sú podriadení vplyvu konštelácií: „Odkiaľ vieme, že „ejn mazal le-jisrael? Čiže niet mazalu (konštelácie) pre Židov? Ako je uvedené o Abrahámovi: „vyviedol ho von a povedal mu: „Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať,“ a dodal: „Toľko bude tvojho potomstva.“ (1M 15:3,5)  Abrahám povedal pred Ním: Pane vesmíru, pozrel som do svojho astrologického mapovania a podľa konfigurácie mojich konštelácií nie som schopný mať syna. Svätý, požehnaný nech je, mu povedal: Vyjdi zo svojej astrológie, ako je uvedené: ‚A vyviedol ho von‘ — lebo „ejn mazal le-jisrael“ - niet mazalu (konštelácie) pre Židov! (Talmud Šabat 156a)

Tento pojem je vyjadrený hebrejským výrazom: „Ein mazal le-yisrael“, čo znamená, že židovský národ nie je obmedzený vplyvom konštelácií. Náš osud môže byť zmenený. Existuje však ešte hlbšie vysvetlenie výrazu „Ein mazal le-yisrael“: Mazal židovského národa je niečo, čo sa nazýva „ajin“. „Ajin“ znamená ničota. B-h stvoril svet „yeš me-ajin“ — „niečo z ničoho“. Samozrejme, neznamená to skutočné „nič“, pretože pred existenciou sveta existovala iba Božia prítomnosť. Práve naopak - Božia prítomnosť je skutočné „yeš“ — skutočná „podstata“. A práve táto vysoká úroveň vplýva na naše životy.

Verš v Žalmoch 121 hovorí: „me-ajin yavo ezri? — odkiaľ príde moja pomoc?“ Chasidská filozofia vysvetľuje, že to nie je len otázka, ale aj odpoveď: pomoc prichádza z úrovne nazývanej ajin — ničota. V kabalistickej terminológii sa to nazýva atika kadiša, úroveň Božieho zjavenia nad hranicami sveta. Na úrovni atika neexistuje „ľavá strana“, teda žiadna opozícia voči svätosti. Odtiaľ prichádza dobro bez zakrytia. Odtiaľ môže dostať Žid pomoc v každej situácii.

Otázka je: ako pristupujeme k tejto úrovni ajin, ktorá môže okamžite zmeniť náš osud? Chasidské učenie dáva nádhernú odpoveď: Keď pomáhame odstrániť nedostatok („ajin“/ničota niekoho iného, B-h odstráni náš nedostatok.

 

 

Toto ilustruje nasledujúci príbeh: Reb Šmuel bol výrobcom alkoholu. Bol zatknutý a uväznený po tom, čo dvaja jeho pracovníci falošne tvrdili, že neplatí dane. Po zaplatení vysokej kaucie mohol ísť domov až do dátumu procesu. Okamžite šiel za svojím Rebbe a vylial mu svoje srdce, opisujúc celú situáciu.

Zakončil citovaním Žalmu 121: „Rebbe — me-ajin javo ezri?“ Rebbe odpovedal: „Neobávaj sa. Milosrdný B-h neopúšťa svoje deti. Pýtaš sa ‚odkiaľ príde moja pomoc?‘ To znamená z miesta úplne neznámeho, z ktorého by si to nikdy nečakal.

V hebrejčine slovo „me-ajin“ znamená aj „z ničoho“. „Me“ znamená „z“ a ajin znamená „nič“. Toto je tá „ničota“, o ktorej sme hovorili — skutočný mazal každého Žida.

„Teraz choď domov,“ pokračoval Rebbe. „Keď stretneš Žida, ktorý bude klásť tú istú otázku — me-ajin javo ezri — pomôž mu, ako len môžeš. V tej zásluhe B-h pomôže tebe.“

Cestou domov sa Reb Šmuel zastavil v hostinci svojho starého priateľa Reba Chaima. Bol šokovaný, keď videl, že hostinec zhorel. Reb Chaim ďakoval B-hu, že jeho rodina prežila, ale prišiel o celý majetok. Napriek tomu mal silnú vieru a citoval Žalm 121: „me-ajin javo ezri? Moja pomoc je od Pána…“. Keď Reb Šmuel počul jeho slová „me-ajin javo ezri“, spomenul si na Rebbeho pokyny a dal mu veľkú sumu peňazí, aby sa mohol znovu postaviť na nohy.

V deň procesu sudca prekvapivo vstal a povedal, že má príbeh: kedysi bol mladý muž okradnutý vo vzdialenom meste. Nikto si ho nevšímal okrem jedného váženého Žida, ktorý mu dal peniaze, aby sa vrátil domov. Mladík chcel jeho adresu, no ten Žid mu povedal: „Keď uvidíš niekoho, kto potrebuje pomoc, pomôž mu — a to bude moja odmena.“

„Tým Židom,“ pokračoval sudca, „bol obžalovaný. A tým mladíkom som bol ja. Je zrejmé, že niet dôkazu proti tomuto človeku, iba tvrdenie dvoch opitých robotníkov. Je nemysliteľné, že by niekto s jeho charakterom kradol. Oslobodzujem ho.“

A tak, pretože Reb Šmuel naplnil „ajin“ — prázdnotu — svojho priateľa Chaima, B-h naplnil jeho prázdnotu a zachránil ho.

Pomáhajme druhým, napĺňajme ich prázdnotu (nedostatok), a B-h naplní našu. To je vyjadrené aj ďalším veršom z tejto parše: B-h hovorí Abrahámovi: „Požehnám tých, ktorí ti žehnajú, a preklajem toho, kto ťa preklína.“ Učíme sa z toho, že kto žehná druhým, bude požehnaný B-hom. Nech sme zdrojom požehnania pre iných — a nech sme všetci zaliati Božími požehnaniami!