Tchine pri pečení chaly

Úvod:

Zázrak spojený so Sáriným predvedením micvy chaly je minimálne vysvetlený. Komentár Raši opisuje, že „brocha“ - požehnanie - je v jej ceste, ktorému chápeme ako zázračnému zvýšeniu jej množstva. Ale názorne sme videli pri ďalších dvoch zázrakoch v súvislosti s jeho zastúpením v Beis Hamikdoš, v čom spočívalo špeciálne brocha na jej cesto.

 

Micva zobrať cesto z chally bola dodržiavaná v období Beis Hamikdoš. Keď bolo urobené určité množstvo cesta, malé množstvo bolo oddelené a darované Kohenovi (kňazovi). Za akým účelom sa to robilo a kto tým bol podporený? Kňazi neboli len funkcionármi rituálnej služby v chráme. Ich hlavným cieľom bolo učiť a dohliadať na duchovný rast ľudí.

 

Čo nás táto micva dnes učí? Bez existencie Beis Hamikdoš, nikto nesmie jesť chalu , ani Kohen, preto sa páli a zahodí, ako pripomienka obety, ktorú sme voľakedy mali. Žena, keď oddeľuje kus chaly demonštruje, že prvá časť všetkých našich snáh musí byť daná B-hu. Tak, že zvyšujú aj najfyzickejšie činnosti, proces prípravy a jedenie jedla s duchovným významom. V skutočnosti ona hrá úlohu Kohena, vo svojom miniatúrnom chráme a stará sa o duchovný rozvoj svojej rodiny.

 

Po vypracovaní cesta, predtým ako formuje bochníky, žena oddelí časť cesta, nazývaného „Chala“ a dá ho mimo zvyšného cesta. Drží ho v ruke a povie brocha:

„Boruch ato ado-noi eloj-heinu melech ho-oilom ašer kidešonu bemicvoisov vecivonu lehafriš chala min hoiso“.

Potom môže povedať nasledujúcu Tchine:

Jehi rocoin milfonecho ado-noj eloj-heinu veilojhei avoiseinu šehamicvo šel hafrošas chalo tischašejv keilu kiamtiho bechol proteho vedikdukeho, veseichošeiv haromas hachalo šeani merimo kmoi hakorbon šehukrav al hamizbejach šeniskabél b-rocoin, uchmoi šelfonim hoiso hachalo nesuno lakoihejn vehojso zoi l-chaporas avoinoisai, veoz ehje cheilu noiladti meichodoš, nekio meicheit veovoin. V´uchal lekajém micvas šabes koideš vehajomim toivim (im baali vilodeinu) lihijois nizunim mikdušas hajomim hoeile. Umeihašpooso šel micvas chalo jihiju yelodeinu nizoinim tomid mijodov šel Hakodoš Boruch Hu beroiv rachamov vachasodov uvroiv ahavo, v´šetiskabél micvas chalo keilu nosati maser, uchšejm šehineni m´kajemes micvas chalo bechol leiv, kach jisoireru rachamov šel Hakodoš Boruch Hu lešojmreini micaar umimachoivim chol hajomim.

Preklad:

Náš B-h a B-h našich otcov:

 

Nechaj moju chalu, aby bola prijatá ako obeta na mizbeiach (oltár). Moja micva nech je akceptovaná, ako by som ju urobil bezchybne.

 

Pradávno Koheni dávali obetu, a hriech bol odpustený. Preto by mal B-h odpustiť môj hriech. Nech si môžem uctiť Šábes a sviatky. B-h mi prisľúbil, že môj muž a moje deti a ja budeme živený B-hom, že moje deti budú ochraňované milostivým B-hom, nech je požehnaný, veľkou milosrdnosťou a veľkým súcitom. Nech je moja chala akoby som priniesla maser - desiatok. Presne ako konám micvu chaly celým svojim srdcom, nech ma B-h ochráni pred bolesťou a zármutkom všetkých mojich dní.