Oz Jošir
Vtedy spieval Móše a synovia Izraela pieseň túto Hospodinovi a vraveli takto: Zaspievam Hospodinovi, lebo je veľmi velebený; koňov aj jazdcov uvrhol do mora. Silou mojou a piesňou je Hospodin, on bol mi na pomoci; to je Boh môj, - vychvaľovať Ho budem, B-h otca môjho – budem Ho vyvyšovať. Hospodin je bojovník, Hospodin meno Jeho. Vozy Faraóna
a vojsko jeho uvrhol do mora a vyberaní jeho vodcovia boli ponorení do Červeného mora. Priepasti ukryli ich, klesli do hlbín ako kameň.
Pravica Tvoja, Hospodine, skvie sa silou; pravica Tvoja, Hospodine, drví nepriateľov. Vo veľkej svojej vznešenosti podvraciaš tých; ktorí povstali proti Tebe; vysielaš hnev svoj, ten ničí ich ako strnisko. A dychom Tvojim zrazili sa vody, stáli ako múr prúdy; strnuli hlbiny uprostred mora. Hovoril nepriateľ: „Prenasledovať budem, dohoním, deliť budem korisť, nasýti sa nimi duša moja, vytasím meč svoj, zničí ich ruka moja“- Ty si zavial dychom svojim, i prikrylo ich more, zapadli ako olovo do vĺn mocných. Kto je ako Ty medzi mocnými, Hospodine, kto je ako Ty ozdobený svätosťou, poctený chválami, tvorca divu? Vztiahol si pravicu svoju - a pohltila ich zem. Sprevádzaš milosťou ľud tento, ktorý si vyslobodil, vedieš ho mocou svojou k príbytku svätosti svojej. Slyšia to národy - a chvejú sa, trasenie sa zmocňuje obyvateľov Filištínskych.
Vtedy zľakli sa kniežaťa Edomske, hrdinovia Moabu; zmocní sa ich strach, bázňou rozplývajú sa všetci obyvatelia Kanaan. Prepadne ich strach,
a hrôza, pre veľkosť ramena Tvojho zmäknú ako kameň, až prejde ľud Tvoj, Hospodine, až prejde ľud tento, ktorý si získal. Uvedieš ich a usadíš ich na hore dedičstva svojho v miesto, ktoré za príbytok svoj si zriadil, Hospodine, vo svätyni, Pane, ktorú upravili ruky Tvoje. Hospodin kraľovať bude na veky stále. Lebo Hospodinovi prislúcha kraľovanie, i panuje nad národmi. A vstúpia vysloboditelia na horu Sion, aby súdili horu Esau;
i bude mať tu Hospodin kraľovanie; i bude Hospodin kráľom nad celou zemou, v deň ten bude Hospodin jediným a meno Jeho jediným. A v učení Tvojom je písané takto:
Slyš, Izraelu, Hospodin je Boh náš, Hospodin je jediný.
Oz Jošir
Oz jošir Moiše uvnei jisroel es hašira hazos lado-noj vajomru lejmor, ošira lado-noj ki go-oi goo, sus verochvoi romo vajom, ozi vezimros jo vajehi li lijšuo. Ze eili veanvejhu, elojhei avi vaaromemenhu, ado-noj iš milchomo, ado-noj š´moj. Markevojs Paroj vecheiloi joro vajom, umivchar šolišov tub´u vejam suf.
Tehomos jechasjumu jordu vimcolos kmo oven. Jemincho ado-noj needori bakojach, jemincho ado-noj tirac oj´ev, uverov geoncho taharos komecho, tešalach charoncho jochleimo kakaš, uveruach apecho neermu majim, nicvu kmo neid nozlim kofu tehomos beleiv jom. Omar ojév erdof asig achalejk šolol, timloejmo nafši, arik charbi, torišejmo jodi. Nošafto vruchacho kisomo jom colalu keoferes bemajim adirim.
Mi komocho boeilim ado-noj. Mi komocho needor bakodeš, noro sehilos osej fele, notiso jemincho tivloeimo orec. Nochiso vechasdecho am zu goalto neihalto veozcho el nevej kodšecho. Šomu amim jirgozun, chil ochaz jošvej plošes. Oz nivhalu alufei edom, eilei moav jochazejmo road, nomogu kol jošvej knaan, tipol aleihem eimoso vofachad, bigdol zroacho jidmu kooven. Ad jaavor amcho ado-noj, ad jaavor am zu koniso, teviejmo vesitoeimo behar nachaloscho, machon lešivtecho poalto ado-noi mikdoš ado-noj konenu jodecho. Ado-noj jimloch leolom voed, Ado-noj umloch leolom voed.